DING A DONG

(Hudba Dick Bakker, text Eddy Ouwens, Will Luikinga). Víťazná skladba Eurovision Song Contest 1975, pôvodným interpretom je holandská skupina „Teach In“. Ding a Dong vtedy zvíťazila doslova debaklovým spôsobom, keď bodovo výrazne predbehla aj takú legendu, akými boli britskí „The Shadows“, ktorí skončili na druhom mieste. Pieseň sa dočkala viacerých jazykových verzii, ktoré atakovali popredné priečky hitparád. Najpopulárnejšou dodnes zostáva verzia anglická, ktorá sa v podaní Taste of Brass dočkala aj videoklipu. Spieva Kristína Vančová.

SOLEY SOLEY / IS THIS THE WAY TO AMARILLO

Orchester Jamesa Lasta je pre Taste of Brass inšpiráciou už od samého začiatku. Jeho schopnosť nájsť súvislosti medzi zdanlivo odlišnými skladbami je dodnes fascinujúcim faktorom, ktorý dokázal presláviť jeho tvorbu. Skladbu Soley Soley (hudba Fernando Arbex,) preslávila škótska kapela „Middle of the road“. V spojení s piesňou „Is this the way to Amarillo“ (hudba Howard Greenfield), ktorú spieval brit Tony Christie je v inštrumentálnom prevedení energickým a optimistickým dielikom v mozaike nového albumu.

SWEET CAROLINE

(Hudba a text Neil Diamond). Neil Diamond je vďaka svojim piesňam jedným zo symbolov americkej popkultúry. Držiteľ ocenenia rock and rollovej sieňe slávy je interpretom hitov, ako „I am, I said“, „Song Sung Blue“, „Sweet Caroline“ a iných. Práve posledná menovaná sa vďaka svojmu lyrickému nádychu, interesantnému hlasovému zafarbeniu Diamonda a povodnému aranžmánu veľkého orchestra dostala aj do hľadáčika Taste of Brass. Spieva Martin Hutta.

FANDANGO

(Hudba Juan Carlos Calderón). Tvorba amerického trúbkara Herba Alperta je v repertoári Taste of Brass hojne zastúpená. Najmä prvý album Taste of Brass obsahoval veľa remakov jeho piesní, a to hlavne z obdobia 60.tych a 70.tych rokov, kedy nahrával a koncertoval so svojou mexikom inšpirovanou kapelou „Tijuana Brass“. V roku 1979 však už Alpert pôsobil sólovo, vydal album „Rise“, ktorého titulná skladba mu vyniesla vzácne prvenstvo – v hitparáde „U.S. Billboard Hot 100“ sa ako jediný interpret v histórii umiestnil aj s inštrumentálnou (Rise, 1979), aj spievanou skladbou (This guy is in love with you, 1968). Poslucháči, ktorí boli zvyknutí na veselé a latino americky ladené aranžmány, však boli Alpertovou sólovou tvorbou odradení zakomponovaním nových prvkov popu a jazzu. V roku 1982 tak Herb Alpert vyhovel poslucháčom a nahral album „Fandango“. V nej prvky jazzu a novo nastupujúceho zvuku zachoval, angažoval však početnejší orchester a uchýlil sa naspäť k žánrom typickým pre latino-americkú hudbu. Titulná skladba rovnakého názvu sa v originálnej úprave Taste of Brass objavuje aj na novom albume orchestra. Sólo na krídlovke hrá David Krajčí.

SAVE YOUR KISSES FOR ME

(Hudba a text Tony Hiller, Lee Sheriden, Martin Lee). O rok neskôr, ako na Eurovízii bodovala skladba Ding a Dong, objavil svet pieseň „Save your kisses for me“. Pochádzala z autorskej dielne zoskupenia „Brotherhood of man“, ktoré bolo charakteristické najmä svojou speváckou sekciou. Pesnička, ktorá bola pôvodne samotnou kapelou odmietnutá a zatvorená do šuflíka, zhliadla svetlo sveta prakticky náhodou. Kapela nevedela naplniť potrebnú minutáž pre novú platňu a narýchlo potrebovala zaplniť vzniknutý prázdny priestor. Vtedy uzrel svetlo sveta hit, ktorý ešte v tom roku zvalcoval Eurovision Song Contest. V našich zemepisných šírkach je skôr známy ako „Já půjdu tam, a ty tam“ v podaní J. Korna a H. Vondráčkovej. V tejto jazykovej verzii ho spolu s Taste of Brass spievajú Martin Hutta a Kristína Vančová.

GEMIŠT POLKA

(Hudba David Krajčí, Jozef Gašparovič). Prvý autorský počin Taste of Brass. Skladba vznikla na treťom koncertnom zájazde orchestra v Chorvátsku. Pojem „gemišt“ v chorvátčine označuje obľúbený nápoj – biely vínny strik, ktorý stál za nápadom na novú skladbu. Tá vznikla za pár dopoludňajších hodín, večer toho istého dňa sa „z listu“ odpremiérovala na koncerte so značným úspechom. Vďaka ohlasom publika odvtedy nebola Gemišt polka vynechaná na žiadnom koncerte Taste of Brass. Jednoduchými, takmer ľudovými postupmi a celkovým aranžmánom odkazuje na populárne albumy zo série „Polka Party“ od orchestra Jamesa Lasta zo 70.tych rokov.

BITTERSWEET SAMBA

(Hudba Sol Lake). Opäť skladba z repertoáru Herba Alperta, tentokrát však ešte z obdobia účinkovania kapely „Tijuana Brass“. Krátka skladbička v novom aranžmáne prináša všetko typické pre Alpertom nastolený štýl inštrumentálnej hudby 60.tych rokov – plechovú sekciu, sprievod vtedy veľmi populárnej marimby/xylofónu a hojný výskyt perkusných nástrojov.

SILLY LOVE SONGS

Hlúpe pesničky o láske. Presne to boli slová kritikov na tvorbu Paula McCartneyho po rozpade Beatles. McCartney im poslal v podobe skladby „Silly Love Songs“ stručný a humorný odkaz, ktorý v roku 1976 zvalcoval hitparády. Povôdne takmer 6 minútovú skladbu si vzal „do parády“ aj orchester Jamesa Lasta. Ten ju síce nikdy nenahral, avšak na živých koncertoch bola často predvádzaným spestrením, keď ju vždy sympaticky zaspieval basgitarista Benny Bendorf. Práve túto živú verziu si zobral Taste of Brass ako inšpiráciu pre vlastný aranžmán. Spieva Martin Hutta.

UČITEĽ SAMBY

Pavol Zelenay je skladateľskou osobnosťou, ktorú najmä na pôde Slovenského rozhlasu netreba zvlášť predstavovať. Ráno, 28.7. tohto roku zazvonil v jednom petržalskom byte telefón. „Dobrý deň, tu Zelenay, vypočul som si vaše CD a ak máte záujem, mal by som pre vás jednu moju skladbu…“. Touto vetou začala sympatická spolupráca medzi legendou slovenskej populárnej hudby a Taste of Brass. Učiteľ samby je výborným dielom, ktoré pripomína slávne časy Tanečného orchestra československého rozhlasu a zároveň v autorovej originálnej úprave pre Taste of Brass dokáže znieť stále súčasne. Za zmienku stojí aj fakt, že túto pieseň orchester po prvý krát hral priamo v nahrávacom štúdiu, bez akejkoľvek skúšky a predchádzajúcej prípravy. Napriek tomu je sviežim a optimistickým príspevkom pre nový album.

ANDĚLSKÉ PŘÁTELSTVÍ

V roku 1974 došlo k pozoruhodnému momentu. V našich končinách známa nahrávacia spoločnosť Supraphon v rámci svojho dcérskeho vydavateľského programu „Gramofonový klub“ nadviazala spoluprácu s dirigentom Josefom Vobrubom a s víziou nahrávania albumov najlepších českých sólistov započala sériu „Konstelace“. Jej prvý album obsahuje významný kompozičný a aranžérsky počin. Skladateľ Vladimír Popelka na prvú stranu platne zaranžoval cyklus najpoprednejšieho českého barokového autora Adama Václava Michnu z Otradovic – „Loutna česká“, ako suitu pre trúbku a jazzový orchester. Písal priamo na mieru pre trúbkara Václava Týfu, rodáka z Kladna, ktorého výkony na albume „Konstelace“ nemajú dodnes na svete obdoby. Týfa, hrajúc v rozsahu cez 4 oktávy nahral všetky trúbkové sekcie úplne sám, a to miestami až 11-násobným playbackom. Ešte vzácnejším je však experiment technického charakteru, ktorý dodáva albumu pridanú hodnotu. Zvukoví majstri Supraphonu vtedy Týfovi umiestňovali na nátrubok, korpus, či dusítka rôzne snímače, deliče kmitočtu, oscilátory a filtre, ktoré dodnes nedokážu napodobniť žiadne súčasné digitálne efekty. Napriek týmto atraktívnym atribútom bola séria „Konstelace“ odsúdená na zánik. Keďže išlo o exkluzívny materiál len pre predplatiteľov Gramofónového klubu, platňa sa nikdy nedostala na pulty obchodov. Navyše vyšla v nižšom náklade, preto je aj dnes veľmi vzácnym a drahým artiklom. V roku 1977 Týfove trúbkové „Konstelace“ nasledovali „Konstelace“ v podaní Jiřího Válka, nemenej známeho flautistu. Album, ktorý bol taktiež kvalitný, uzavrel krátku sériu. Dnes ju pripomína Taste of Brass na novom albume skladbou „Andělské přátelství“. Na flaute hrá Zorka Mrvová, na trúbke David Krajčí.

MAGIC TRUMPET

Kto by si nepamätal znelku Rádiovíkendu. Slovenský rozhlas ho vysiela už vyše 50 rokov. Málo kto však pozná príbeh pesničky, ktorá má miesto aj na novom albume Taste of Brass. Jej autorom je nemecký band leader Bert Kaempfert, ktorého vďaka jeho jednoduchým, avšak extrémne chytľavým melódiam prezývali aj „Mr. Hitmaker“. Ten skomponoval pesničku ešte pod názvom „Happy Trumpeter“ a jej aranžmán bol podstatne odlišný od toho, ktorý poznáme z rozhlasovej znelky. O ten sa postarali James Burke a veľa krát spomínaný Herb Alpert. Práve verziu jeho „Tijuany Brass“, premenovanú už na „Magic Trumpet“ poznáme z Rádiovíkendu. Populárna znelka však vďaka nutnosti splnenia časového limitu v našich končinách okradla poslucháčov o úsmevnú moduláciu, či dve repetície xylofónového sóla. V plnom a takmer originálnom znení skladbu dnes interpretuje Taste of Brass.

LÚČENIE

Bratislavská Zlatá lýra je jedným z lákadiel pre repertoár Taste of Brass. V roku 1976 v silnej konkurencii bojovala aj Viera Špinarová so skladbou „Lúčenie“ z pera Janka Lehotského a Ľuboša Zemana. V boji s Javormi Ulrychovcov a Zelenayovou skladbou Pár nôt v podaní Jany Kocianovej skončila na treťom mieste so ziskom bronzovej lýry. Napriek tomu je však „Lúčenie“ dodnes populárne hrané v našom éteri. Spieva Kristína Vančová

WOCHENEND UND SONNENSCHEIN

Jeden z mála príspevkov na novom albume vychádzajúci zo skladby, ktorá má pôvod v 30.tych rokoch minulého storočia. Jej autormi sú Charles Amberg a Milton Ager. Relatívne neznámu pieseň objavil v 70.tych rokoch James Last a zaradil ju na svoj album „Polka Party 3“. Wochenend und Sonnenschein bola prvou skladbou tohto charakteru v repertoári Taste of Brass a po pozitívnej odozve publika sa zaradila medzi stálice playlistov. Vďaka tomu sa dočkala zaranžovania podobných „súrodencov“ a vo finále bola aj podnetom pre skomponovanie spomínanej autorskej „Gemišt polky“.

HAPPY MUSIC / MEXICAN HAT DANCE

Keby sa dala patentovať pesnička, či hudobný žáner, pri patente na „Happy Music“ by stálo meno James Last. Sám takto často svoj špecifický žáner pomenovával a rovnako tak tento názov nesie aj prvá skladba tejto zmesi. Jej druhou skladbou je známa „ľudovka“ Mexican hat dance, ktorá je v zaujímavom aranžmáne veselým a plnohodnotným zástupcom spomínaného žánru.

TOO MUCH LOVE WILL KILL YOU

Záver albumu patrí skladbe, ktorú vo svojom repertoári neočakával ani samotný Taste of Brass. Nápad na zaranžovanie pesničky prišiel po angažovaní speváčky Kristíny Vančovej a napriek tomu, že sa zo začiatku netešil veľkej priazni hudobníkov orchestra, bol po prvej premiére odmenený nečakaným aplauzom. Aj preto si pesnička našla miesto na novom albume. Za zmienku stojí aj fakt, že skladba „Too much love will kill you“ to nemala ľahké ani v samotnom Queen-e. Brian May, rozchádzajúc sa so svojou manželkou skomponoval na margo tejto udalosti pieseň v roku 1988, kedy ju aj Queen so sólo spevom Freddieho Mercuryho nahral. Kvôli sporom o autorské práva však nevyšla na očakávanom albume „The Miracle“ a skončila v šuflíku. Po Mercuryho smrti v roku 1991 ju Brian May prearanžoval, o rok neskôr prvýkrát na verejnosti zaspieval na koncerte na Freddieho poctu, následne ju nahral a vydal na vlastnom sólo albume. Hoci by tu mohol príbeh pesničky končiť, v roku 1995 sa kombináciou Mayovho aranžmánu a povôdnej nahrávky s Mercurym z roku 1988 podarilo vytvoriť verziu spievanú Freddiem, ktorá však už bohužiaľ taký úspech nedokázala zaznamenať. S využitím plechovej dychovej sekcie a ženským vokálnym prejavom je v podaní Taste of Brass interesantným príspevkom k novému albumu.